Ako nám kríza v manželstve takmer zničila lásku

Hneď v úvode svedectva poukázali na rozdielnosť svojich pováh. Renáta je prirodzená extrovertka, Štefan bol zasa odmalička tichší typ bez výraznejšej potreby prílišného zdieľania sa.

Prvé problémy sa objavili už po dvoch rokoch manželstva Baťovcov. V tom čase mali už dve deti, Renáta však prežila aj spontánny potrat. Ich potomkovia mali veľké problémy so spánkom, tretie bábätko bolo na ceste a do toho ešte svojpomocne stavali nový dom.

Stres, únava a nervozita z tohto všetkého nakoniec prispeli k prvej veľkej kríze v ich manželstve a často bola „na programe“ tichá domácnosť.

Najprv si mysleli, že ticho je najlepším riešením, no mýlili sa. Keď sa totiž problémy v manželstve neriešia, iba hromadia, vytvára sa medzi partnermi ešte väčšia priepasť.

Podľa Baťovcov je každá kríza spoľahlivým ukazovateľom, že manželia vo vzťahu niečo zanedbali a podcenili. Kríza však na druhej strane nemusí byť hrobom vzťahu. Vytvoriť fungujúce manželstvo nie je ľahké – musia ho budovať obaja, spoločnými silami a najmä v spolupráci s Bohom, jeho požehnaním a pomocou.

Manželstvo postavené na sebaláske, tvrdohlavosti a sebectve je odsúdené na trápenie. Krízu ovplyvňuje mnoho faktorov, medzi najvýznamnejšie patria všeobecné rozdiely medzi mužom a ženou, povahové rozdiely, návyky z rodiny či spôsob komunikácie.

Lásku ničí alkoholizmus a drogová závislosť, opakovaná nevyriešená nevera a duševné a sexuálne poruchy. V takýchto prípadoch je potrebná pomoc odborníka.

Renáta prihlásila rodinu aj proti vôli Štefana na manželské stretnutia. Čím viac prednášok absolvovali, tým viac chýb si vo svojom vzťahu uvedomovali, no nevedeli, ako ich začať riešiť.

Následne dostali radu – intenzívna spoločná modlitba. „Keď sme sa v čase krízy spolu modlili, všetko začalo smerovať k lepšiemu,“ zhodnotili Baťovci. Vtedy akoby opäť zakúsili medové týždne. Prestali sa vracať k problémom a zraneniam z minulosti a to im umožnilo budovať svoj vzťah.

V manželstve na vyriešenie a vykomunikovanie akéhokoľvek problému či krízy jeden nestačí. Vždy je potrebná rovnocenný rozhovor, snaha a záujem obidvoch strán. Niekto však musí vyvinúť iniciatívu, mal by to byť ten, ktorý si problém uvedomuje. Keď si však v jednom momente Renáta povedala, že už nebude stále len ona iniciatívna a nebude sa stále prvá ospravedlňovať, iba to prehĺbilo ich krízu.

Problémy Baťovcov umocňoval aj fakt, že Štefan svoju manželku neoslovoval krstným menom. Keď z trucu prestala aj ona, uvedomila si, že tým ho iba trestá a ide sama proti sebe.

Kňaz, za ktorým Baťovci šli, im navrhol spoločné komunikačné rozhovory. A hoci sa Renáta počas nich cítila trápne a nevedela, čo o Štefanovi povedať, pomohlo im to k väčšej vzájomnej otvorenosti.

Odkaz Baťovcov všetkým manželom a párom znie: Pokiaľ budete dýchať, stále budete rozdielni. Neprikladajte takú vážnosť rozdielom medzi mužom a ženou a prijímajte sa takí, akí ste. Pán Boh vám vždy pomôže, má na to veľa ciest.

Láska podľa Baťovcov znamená darovať pokoj. Dnes zahŕňajú do svojich dní aj spoločný ruženec, Renáta vstáva skôr, aby sa ráno stihli spolu pomodliť a objať. A ako obaja tvrdia: „Pri manželskom prísľube dostávajú manželia od Pána Boha zároveň silu na prekonávanie všetkých kríz, ktoré sa časom vo vzťahu objavia“.