18. januára 2018 o 17:38

V prvom rade otec rodiny, učiteľ a kresťan – tak sa predstavil na prednáške vo Family Garden v pondelok 23.5. Richard Vašečka, ktorý je už druhé funkčné obdobie poslancom Národnej rady SR. Okrem práce v politike sa venuje projektu Milovať a ctiť, v rámci ktorého publikoval viacero brožúr na témy kresťanského života, manželstva a vzťahov. Spolu s manželkou Martou majú štyri deti.

Na úvod Richard Vašečka vysvetlil rozdiel medzi vierou a náboženstvom: „Nie je to to isté. Náboženstvo je náuka, ale viera je pre mňa presvedčenie a vzťah. Viera je o hlásaní a hlásanie skrze Kristovo slovo. Preto treba mať osobnú skúsenosť so Svätým Písmom, aby sme mohli hlásať evanjelium.“

Podobne to vyjadruje aj Katechizmus katolíckej cirkvi (2225): „Milosťou sviatosti manželstva rodičia dostali zodpovednosť a výsadu evanjelizovať svoje deti. Už od prvých rokov života ich majú uvádzať do tajomstiev viery, lebo sú svojim deťom „prvými hlásateľmi“. Majú ich od najútlejšieho detstva zapájať do života Cirkvi. Spôsoby života v rodine môžu pestovať citové postoje, ktoré po celý život zostávajú pravými predpokladmi a oporami živej viery.“

Tieto slová berie Richard Vašečka veľmi zodpovedne, preto sa nám ich snažil priblížiť a ponúknuť aj svedectvo z jeho vlastnej rodiny. Opisoval situáciu, keď sa jeho dcéra pripravovala na prijímačky. Raz mu povedala, že radšej bude chodiť do kostola každý deň, len aby ju pán Boh nepotrestal tým, že sa nedostane na strednú školu. Otec sa jej snažil priblížiť Božiu lásku: „Nemusíš chodiť do kostola, aby ťa Boh nepotrestal, to je klamstvo diabla. Boha sa netreba báť, on ti chce požehnať, on ťa miluje, preto chodíš na omšu, lebo ťa tam čaká Otec.“

Pri argumentácii detí, prečo neísť na omšu, sa im Richard s manželkou snaží skôr ukázať Božie milosti, o ktoré sa tým pripravujú. Deti sa potom často samé rozhodnú pre svätú omšu, či modlitbu.

Opisoval aj prípady, keď sa rodina chystá na modlitbu, ale doma nie je práve najlepšia atmosféra – niekto je nahnevaný, deti sa odmietajú zúčastniť na spoločnú modlitbe… Rodičia im vtedy vždy povedia: „Ak si nahnevaný na nás, chápem ťa. Ale nezatvrdzuj si srdce pred Bohom. Choď do izby a sám mu poďakuj za to, čo máš.“

Ľudia sa podľa Vašečku často pýtajú, prečo ich deti odpadli od viery, veď ich predsa vychovávali v kresťanskom duchu. Často sú však rodičia úprimne nábožní, ale nehlásajú deťom evanjelium, iba ľudskú tradíciu. „Ak chcete veriace deti, treba vieru žiť a ony tomu uveria. Je rozdiel počuť o Bohu a poznať Boha. Ja ho poznám a chcem, aby ho poznali aj moje deti,“ hovorí o svojom presvedčení.

V druhej časti príhovoru nám Richard Vašečka dal niekoľko rád, ktorými sa riadi aj on a jeho rodina, a ktoré prispievajú k správnej výchove detí k živej viere:

Od najútlejšieho detstva hovorte s deťmi o Bohu rečou primeranou ich veku, ale nie infantilne a detinsky. Zvestujte im vieru, nie rozprávkové príbehy.
Každodenná modlitba – zamyslite sa, či nie je v našich modlitbách niečo, čo deti mýli alebo ruší a treba s tým prestať, alebo naopak niečo, čo v našej modlitbe chýba (Písmo, spev). Netreba sa porovnávať s inými rodinami, ale nájsť vhodný spôsob pre tú vašu.
Čítanie Svätého Písma – čítajte s deťmi každý deň jednu kapitolu, alebo aspoň v nedeľu, napríklad Markovo evanjelium, prípadne knihu Genezis. Porozprávajte sa o tom, čo ste počuli a krátko sa pomodlite.
Slávenie liturgie – zapájajte deti do života cirkvi, pripravujte sa spolu na nedeľnú liturgiu (rôznymi spôsobmi, napríklad prečítaním evanjelia), vysvetľujte deťom, čo sa deje na sv. omši.
Budovanie spoločenstva – rodina má byť domáca cirkev a potrebuje sa spájať navzájom, pre rodinu je potrebné nadväzovať kontakty a zúčastňovať sa spoločne na podujatiach vo farnosti.
Služba – zrieknite sa svojho pohodlia, vyberte si najlepšie nejakú pravidelnú a dlhodobú formu, ako napríklad adopcia dieťaťa v Afrike, Vašečkovci z tohto cítia väčšie požehnanie pre ich rodinu a deti.
Túžba po svätosti – zvoľte si svätosť ako štandard života, inšpiráciou môžu byť napríklad životopisy svätých.

Na záver Richard Vašečka zhrnul svoje myšlienky v texte Katechizmu (2226): „Rodičia majú začať s výchovou detí k viere už v ich najútlejšom veku. Táto výchova sa uskutočňuje už vtedy, keď si členovia rodiny pomáhajú rásť vo viere svedectvom kresťanského života podľa evanjelia. Rodinná katechéza predchádza, sprevádza a obohacuje iné spôsoby poučovania vo viere. Je poslaním rodičov naučiť svoje deti modliť sa a pomáhať im odhaliť svoje povolanie Božích detí. Farnosť je eucharistické spoločenstvo a srdce liturgického života kresťanských rodín; je osobitne vhodným miestom na katechézu detí i rodičov.“

We noticed:Ako vychovávať veriace deti

Family GardenAutor
18. januára 2018 o 17:38
Ako vychovávať veriace deti
V prvom rade otec rodiny, učiteľ a kresťan – tak sa predstavil na prednáške vo Family Garden v pondelok 23.5. Richard Vašečka, ktorý je už druhé funkčné obdobie poslancom Národnej rady SR. Okrem práce v politike sa venuje projektu Milovať a ctiť, v rámci ktorého publikoval viacero brožúr na témy kresťanského života, manželstva a vzťahov. Spolu s manželkou Martou majú štyri deti.

Na úvod Richard Vašečka vysvetlil rozdiel medzi vierou a náboženstvom: „Nie je to to isté. Náboženstvo je náuka, ale viera je pre mňa presvedčenie a vzťah. Viera je o hlásaní a hlásanie skrze Kristovo slovo. Preto treba mať osobnú skúsenosť so Svätým Písmom, aby sme mohli hlásať evanjelium.“

Podobne to vyjadruje aj Katechizmus katolíckej cirkvi (2225): „Milosťou sviatosti manželstva rodičia dostali zodpovednosť a výsadu evanjelizovať svoje deti. Už od prvých rokov života ich majú uvádzať do tajomstiev viery, lebo sú svojim deťom „prvými hlásateľmi“. Majú ich od najútlejšieho detstva zapájať do života Cirkvi. Spôsoby života v rodine môžu pestovať citové postoje, ktoré po celý život zostávajú pravými predpokladmi a oporami živej viery.“

Tieto slová berie Richard Vašečka veľmi zodpovedne, preto sa nám ich snažil priblížiť a ponúknuť aj svedectvo z jeho vlastnej rodiny. Opisoval situáciu, keď sa jeho dcéra pripravovala na prijímačky. Raz mu povedala, že radšej bude chodiť do kostola každý deň, len aby ju pán Boh nepotrestal tým, že sa nedostane na strednú školu. Otec sa jej snažil priblížiť Božiu lásku: „Nemusíš chodiť do kostola, aby ťa Boh nepotrestal, to je klamstvo diabla. Boha sa netreba báť, on ti chce požehnať, on ťa miluje, preto chodíš na omšu, lebo ťa tam čaká Otec.“

Pri argumentácii detí, prečo neísť na omšu, sa im Richard s manželkou snaží skôr ukázať Božie milosti, o ktoré sa tým pripravujú. Deti sa potom často samé rozhodnú pre svätú omšu, či modlitbu.

Opisoval aj prípady, keď sa rodina chystá na modlitbu, ale doma nie je práve najlepšia atmosféra – niekto je nahnevaný, deti sa odmietajú zúčastniť na spoločnú modlitbe… Rodičia im vtedy vždy povedia: „Ak si nahnevaný na nás, chápem ťa. Ale nezatvrdzuj si srdce pred Bohom. Choď do izby a sám mu poďakuj za to, čo máš.“

Ľudia sa podľa Vašečku často pýtajú, prečo ich deti odpadli od viery, veď ich predsa vychovávali v kresťanskom duchu. Často sú však rodičia úprimne nábožní, ale nehlásajú deťom evanjelium, iba ľudskú tradíciu. „Ak chcete veriace deti, treba vieru žiť a ony tomu uveria. Je rozdiel počuť o Bohu a poznať Boha. Ja ho poznám a chcem, aby ho poznali aj moje deti,“ hovorí o svojom presvedčení.

V druhej časti príhovoru nám Richard Vašečka dal niekoľko rád, ktorými sa riadi aj on a jeho rodina, a ktoré prispievajú k správnej výchove detí k živej viere:

Od najútlejšieho detstva hovorte s deťmi o Bohu rečou primeranou ich veku, ale nie infantilne a detinsky. Zvestujte im vieru, nie rozprávkové príbehy.

Každodenná modlitba – zamyslite sa, či nie je v našich modlitbách niečo, čo deti mýli alebo ruší a treba s tým prestať, alebo naopak niečo, čo v našej modlitbe chýba (Písmo, spev). Netreba sa porovnávať s inými rodinami, ale nájsť vhodný spôsob pre tú vašu.

Čítanie Svätého Písma – čítajte s deťmi každý deň jednu kapitolu, alebo aspoň v nedeľu, napríklad Markovo evanjelium, prípadne knihu Genezis. Porozprávajte sa o tom, čo ste počuli a krátko sa pomodlite.

Slávenie liturgie – zapájajte deti do života cirkvi, pripravujte sa spolu na nedeľnú liturgiu (rôznymi spôsobmi, napríklad prečítaním evanjelia), vysvetľujte deťom, čo sa deje na sv. omši.

Budovanie spoločenstva – rodina má byť domáca cirkev a potrebuje sa spájať navzájom, pre rodinu je potrebné nadväzovať kontakty a zúčastňovať sa spoločne na podujatiach vo farnosti.

Služba – zrieknite sa svojho pohodlia, vyberte si najlepšie nejakú pravidelnú a dlhodobú formu, ako napríklad adopcia dieťaťa v Afrike, Vašečkovci z tohto cítia väčšie požehnanie pre ich rodinu a deti.

Túžba po svätosti – zvoľte si svätosť ako štandard života, inšpiráciou môžu byť napríklad životopisy svätých.

Na záver Richard Vašečka zhrnul svoje myšlienky v texte Katechizmu (2226): „Rodičia majú začať s výchovou detí k viere už v ich najútlejšom veku. Táto výchova sa uskutočňuje už vtedy, keď si členovia rodiny pomáhajú rásť vo viere svedectvom kresťanského života podľa evanjelia. Rodinná katechéza predchádza, sprevádza a obohacuje iné spôsoby poučovania vo viere. Je poslaním rodičov naučiť svoje deti modliť sa a pomáhať im odhaliť svoje povolanie Božích detí. Farnosť je eucharistické spoločenstvo a srdce liturgického života kresťanských rodín; je osobitne vhodným miestom na katechézu detí i rodičov.“

Nie je možné pridávať komentáre.

Ako vychovávať veriace deti

23. mája 2016 19:00 - 21:00

Miesto

Organizátor

We noticed:Ako vychovávať veriace deti