„Rozprávanie o pocitoch je zručnosť, ktorá sa dá naučiť. Musíme sa však pre ňu vedome rozhodnúť a venovať jej čas a úsilie.“ Posledné svedectvo v tomto školskom roku nám priniesli manželia Juraj a Marika Hatalovci.
Juraj na úvod vysvetlil jeho zmenu postoja: „Zo začiatku nášho manželstva sme nevedeli ako na konflikty. Keď niekto z nás zvýšil hlas, ten druhý radšej odišiel a dlho bolo medzi nami ticho. Časom som zistil, že vyrozprávanie mi pomôže uvoľniť napätie a nervozitu medzi nami. Keď sa nám podarí si sadnúť a začať sa spolu rozprávať, zo začiatku je to možno problematické, ale potom prichádza uvoľnenie. Keď mám nejaký problém, najlepšie je donútiť sa sadnúť si a začať rozprávať.“
„Ja som rada keď je pokoj. Problém je, ak sa toho nazbiera viac – v práci, doma, prídu povinnosti… Potom som nervózna na deti a všetkých okolo. Mám také obdobia pokoja a nepokoja,“ opisuje svoje prežívanie Marika.
Pocity sú dôležitou súčasťou nášho života a je dôležité ich zdieľať so svojim partnerom, zhodujú sa manželia. Pocit, ktorý sa v nás objaví, je objektívny fakt. Nemôžeme ho ovplyvniť, jednoducho príde. To, s čím ale môžeme niečo urobiť, je náš postoj, reakcia v hlave a tiež reakcia navonok – čin.
Podnet je tvorený cez zmysly, pocit cez telo; postoj sa vytvára rozumom a akcia vôľou.
Hatalovci z vlastnej skúsenosti tvrdia: „Vyjadrovanie pocitov je cesta k prehĺbeniu intimity, k tomu, aby ma ten druhý mal šancu spoznať.“
Človek môže mať voči svojim pocitom dva nezdravé postoje. Prvým je ignorácia, zadržiavanie pocitu, či kompenzovanie inými dobrými pocitmi (smútok zajedať čokoládou). Druhý postoj dovoľuje, naopak, nechať sa pocitmi ovládať bez používania rozumu a vôle.
Pocity je možné vyjadrovať rôznymi spôsobmi – či už neverbálne, alebo slovne. Dajú sa pritom vyjadriť buď priamo – hovoriť o svojom pocite, alebo nepriamo – obviňovať partnera.
Manželia uviedli niekoľko východísk pri prejavovaní pocitov:
vyjadrovať partnerovi svoje prežívanie s láskou,
používať pri tom tzv. „ja výrok“ – hovoriť o sebe („je pre mňa nepríjemné, keď…),
s rešpektom voči partnerovi,
neodkladať zdieľanie pridlho,
vyhradiť si na to čas.
Na záver nám Hatalovci ponúkli svoje pravidlá vyjadrovania pocitov: nazvať svoj pocit menom, privlastniť si pocit, nezľahčovať pocity svojho partnera, uvedomovať si vzácnosť chvíle, keď si partner otvorí vnútro. Partner má na svoje pocity právo, niekedy stačí len byť s ním/s ňou.
Nie je možné pridávať komentáre.
Táto stránka využíva cookies, na individuálne nastavenie služieb, analytické a štatistické účely aj na prispôsobenie zobrazenia obsahu. Táto stránka môže obsahovať aj cookies tretích strán. Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním.SúhlasímOchrana súkromia
Juraj na úvod vysvetlil jeho zmenu postoja: „Zo začiatku nášho manželstva sme nevedeli ako na konflikty. Keď niekto z nás zvýšil hlas, ten druhý radšej odišiel a dlho bolo medzi nami ticho. Časom som zistil, že vyrozprávanie mi pomôže uvoľniť napätie a nervozitu medzi nami. Keď sa nám podarí si sadnúť a začať sa spolu rozprávať, zo začiatku je to možno problematické, ale potom prichádza uvoľnenie. Keď mám nejaký problém, najlepšie je donútiť sa sadnúť si a začať rozprávať.“
„Ja som rada keď je pokoj. Problém je, ak sa toho nazbiera viac – v práci, doma, prídu povinnosti… Potom som nervózna na deti a všetkých okolo. Mám také obdobia pokoja a nepokoja,“ opisuje svoje prežívanie Marika.
Pocity sú dôležitou súčasťou nášho života a je dôležité ich zdieľať so svojim partnerom, zhodujú sa manželia. Pocit, ktorý sa v nás objaví, je objektívny fakt. Nemôžeme ho ovplyvniť, jednoducho príde. To, s čím ale môžeme niečo urobiť, je náš postoj, reakcia v hlave a tiež reakcia navonok – čin.
Podnet je tvorený cez zmysly, pocit cez telo; postoj sa vytvára rozumom a akcia vôľou.
Hatalovci z vlastnej skúsenosti tvrdia: „Vyjadrovanie pocitov je cesta k prehĺbeniu intimity, k tomu, aby ma ten druhý mal šancu spoznať.“
Človek môže mať voči svojim pocitom dva nezdravé postoje. Prvým je ignorácia, zadržiavanie pocitu, či kompenzovanie inými dobrými pocitmi (smútok zajedať čokoládou). Druhý postoj dovoľuje, naopak, nechať sa pocitmi ovládať bez používania rozumu a vôle.
Pocity je možné vyjadrovať rôznymi spôsobmi – či už neverbálne, alebo slovne. Dajú sa pritom vyjadriť buď priamo – hovoriť o svojom pocite, alebo nepriamo – obviňovať partnera.
Na záver nám Hatalovci ponúkli svoje pravidlá vyjadrovania pocitov: nazvať svoj pocit menom, privlastniť si pocit, nezľahčovať pocity svojho partnera, uvedomovať si vzácnosť chvíle, keď si partner otvorí vnútro. Partner má na svoje pocity právo, niekedy stačí len byť s ním/s ňou.