Milovať aj keď ľudská láska bolí?

Milovať, aj keď ľudská láska bolí …
Tajomstvo identity muža a ženy stvorených na Boží obraz a podobu
Antropologický pohľad sv. Jána Pavla II

Otázka porozumenia lásky a bolesti, smrti a života, až Života na vždy je jednou z tých najdôležitejších. Kdesi cítime, že sme stvorení pre veľké veci, pre veľkú nekonečnú lásku. Týka sa to otázok: KTO SOM? ODKIAĽ PRICHÁDZAM A KAM KRÁČAM?
1) Som stvorený/á! Teda nie som iba náhodným zhlukom okolností spred xy rokov v živote mojej mamy… Je tu NIEKTO, kto ma tu chcel mať. Kto mi dal Život (nielen telo). Keď sa rodím, už mám vzťah. Som stvorenie môjho Stvoriteľa, ktorý túži po tom, aby som prijala Jeho Otcovstvo.

2) Skúsenosť samoty prvého človeka. Skúsenosť, ktorú prežívame spolu s Adamom všetci. Je súčasťou toho, čo znamená byť človek (podobne ako nám prúdi krv v žilách, dýchame…). Táto skúsenosť samoty nám pripomína, že sme stvorení PRE NIEKOHO, nie sme ani spokojní ani šťastní “sami”. Ten niekto, na začiatku – aj na konci, je BOH, ktorý nás tvorí pre SEBA, aby sme prežívali jednotu dynamiky lásky Boha Trojice. Aby sme boli “Štvrtým v Trojici”. …Keď sa cítim sám, nech mi to pripomenie, že som stvorený pre druhého, ktorý je v konečnom dôsledku Ten Druhý.

3) Sme stvorení ako muž a žena pre to, aby sme sa priťahovali, slobodne rozhodli pre lásku, a v konečnom dôsledku, aby sme tvorili jednotu. Naše telo má snubný význam, moje ženské telo je stvorené pre jednotu s telom muža. Manželstvo je takzvaná prvotná sviatosť. Je obrazom, symbolom toho, kto je vlastne Boh. Vzťah lásky a jednoty. A ako miluje človeka – ako snúbenec svoju snúbenicu – vydá sa ju hľadať až na koniec sveta, aby si ju zobral k sebe domov.

4) Prvotný hriech – odmietnutie Boha – Bože ja nechcem vstúpiť do vzťahu dôvery s tebou, nechcem od Teba prijímať múdrosť, chcem ju vlastniť ja. Rozdelenie: človek-Boh, človek-človek, človek-stvorenstvo. Po páde človek hľadá niekoho, pre koho by stál za obetu samého seba. Jedinou cestou spásy je vernosť láske, ktorú ale nie je schopný sám dosiahnuť. Lebo ten druhý ho potrebuje iba pre seba. A používať druhého na dosiahnutie svojich cieľov nie je láska. … Je ako sfúknutá svieca, ktorá sa nedokáže zapáliť sama.

5) Vykúpenie – prišiel niekto, kto nepotreboval byť vykúpený – kto spravil obetu svojho života preto, aby sme sa mohli vrátiť do Božej blízkosti. Viac ako iba do blízkosti Boha. Získali sme viac ako sme stratili. Získali sme synovstvo, dedičstvo, podiel na tom kto je Boh. V Ježišovi sme spoznali Boha ako milujúceho a milosrdného Otca, ktorý nám dal to najcennejšie, čo mal. Svojho jediného Syna.

6) Manželstvo je sviatosťou – historickou skutočnosťou toho, čo sme pozvaní žiť po celú večnosť s Bohom. Žiadny manžel/manželka nevyplní tú hlbokú túžbu po jednote, ktorú človek dostal do vienka svojej ľudskej prirodzenosti. Ako manžel/manželka sme “nevestou” jediného a skutočného Ženícha, Krista, ktorý vydáva svoje telo úplne za nás. A táto smrť ho nezničí. Toto nám historickým ľuďom zvlášť komunikuje zopár ľudí, ktorí sa neženia a nevydávajú, ale zostávajú slobodne “tak”, aby čakali na toho jediného Ženícha, Ježiša Krista, ktorý je a ktorý príde. Ich si pozval Boh do zvláštneho spoločenstva, vybral ich, aby zjavovali človeku, manželom, úplné naplnenie ich manželstva.

PS. Ľudská láska bolí – lebo je láskou tých, ktorí sú poznačení hriechom. Nedokážeme milovať slobodne, milujeme pre seba. Lebo sme zabudli na svoj pôvod, naša existencia nám nedáva zmysel. Čakáme, že milovaný potvrdí, že je dobré, že som, to dá zmysel mojej existencii… avšak toto ho zabíja. Iba po stretnutí s Kristom, keď Kristus, Ženích, vydá svoje telo za mňa, moja schopnosť milovať dostane úplne nový dych. Potom dokážem milovať bez ohľadu na to, čo sa mi dostáva – či je to prijatie môjho daru, alebo odmietnutie, bolesť. Milovať, aj keď ľudská láska bolí …lebo som milovanou Nevestou večného Boha. Miluje ma večnou láskou.
Je tu niekto kto má vo mne zaľúbenie. A to mi stačí.